Šikanovanie

Šikanovanie

        • Šikanovanie a rodina

        • Rodina je prvým miestom, kde sa učíme úcte, empatii a rešpektu.

          Rodina zohráva dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti dieťaťa, jeho správania a vzťahov s ostatnými. Práve doma sa dieťa učí, ako riešiť konflikty, vyjadrovať emócie, rešpektovať odlišnosti a reagovať na krivdu.

          Šikanovanie je zložitý problém, ktorý má viacero príčin. Nemožno ho automaticky pripisovať rodinnej výchove ani rodinným pomerom. Rodinné prostredie však môže ovplyvňovať spôsob, akým dieťa pristupuje k druhým, ako zvláda náročné situácie a či dokáže vyhľadať pomoc.

          Ako môže rodina ovplyvniť správanie dieťaťa?

          Deti sa učia nielen z toho, čo im dospelí hovoria, ale aj z toho, ako sa sami správajú.

          • Vzor správania: Dieťa si všíma, ako dospelí komunikujú, riešia nezhody a správajú sa k ľuďom, ktorí majú odlišné názory.

          • Emočná podpora: Dieťa, ktoré sa cíti prijaté a vypočuté, môže ľahšie hovoriť o svojich problémoch a vyhľadať pomoc.

          • Hranice a zodpovednosť: Jasné a primerané pravidlá pomáhajú dieťaťu pochopiť, že jeho správanie má dôsledky a že každý človek má právo na rešpekt.

          • Empatia a úcta: Rozhovory o pocitoch druhých pomáhajú deťom rozvíjať schopnosť vnímať, keď niekomu ubližujú.

          • Bezpečie a dôvera: Dieťa potrebuje vedieť, že sa môže zdôveriť aj vtedy, keď urobilo chybu alebo sa bojí reakcie dospelých.

          Milí rodičia, vzhľadom k závažnej a aktuálnej téme, ktorá rezonuje v našej spoločnosti Vám prinášame niekoľko dôležitých informácií na tému Šikanovanie. Veríme, že vám pomôžu sa efektívne zorientovať vo vyššie spomínanej téme.

          Čo je šikanovanie?

          Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa.

          Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť.

          V konečnom dôsledku trpia nielen samotné deti, ktoré sa stali obeťou šikany, ale aj deti, ktoré šikanujú, pretože ich správanie je znakom hlbšieho problému.

          Znaky šikanovania:

          • Zámernosť – jasný úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky
          • Opakovanie – obeť je predmetom šikanovania opakovane, jednorazová akcia sa väčšinou za šikanovanie nepovažuje
          • Nepomer síl – obeť nie je schopná sa voči šikanovaniu brániť

          Čo šikanovanie nie je :

          Nie všetky prejavy nevhodného správania medzi deťmi či mladými ľuďmi môžeme považovať za šikanu. Šikana napríklad nie je:

          •  Keď sa deti medzi sebou pohádajú, dostanú do konfliktu alebo sa pobijú.
          •  Keď sa menia vzájomné vzťahy, preferencie a priateľstvá detí.
          •  Keď sa deti, či mladí ľudia medzi sebou nechcú priateliť.
          •  Keď dieťa nezapadá alebo nechce zapadať medzi skupinu rovesníkov.

           

          Častými formami šikany sú:

          • Fyzické šikanovanie – bitky, kopance, potkýnania, facky či iné násilné a agresívne prejavy správania a pod.

          • Verbálne šikanovanie – urážky, nadávky, vydieranie, posmievanie sa, vulgárne vyjadrovanie sa o niekom, zastrašovanie a pod.

          • Sociálne šikanovanie – nahováranie na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, zámerné prehliadanie človeka, poškodzovanie niekoho dobrého mena alebo jeho reputácie a pod.

          • Sexuálne šikanovanie – nevhodné dotyky, sexuálne narážky, komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie pornografického obsahu a pod.

          • Kyberšikanovanie – čiže šikanovanie prostredníctvom mobilu, tabletu, PC či iných technológií (písanie nenávistných či urážlivých postov, komentárov, zverejňovanie nevhodných fotiek, zakladanie chatov či skupín s cieľom niekoho ponižovať a zosmiešňovať, vytváranie či preposielanie meme-obrázkov či statusov o niekom, zverejňovanie nevhodného obsahu a pod.)

           

          Všímajte si tieto signály u svojho dieťaťa:

          • Nevysvetliteľné zranenia (modriny, odreniny, opuchy..)
          • Stratené alebo zničené oblečenie, knihy a učebné pomôcky
          • Časté bolesti hlavy alebo brucha, únava, falošná choroba
          • Odmietanie jedla alebo prejedanie sa
          • Ťažkosti so spánkom, nočné mory, problematické zaspávanie
          • Zhoršenie prospechu, strata záujmu o školu
          • Strata priateľov
          • Výkyvy nálad, znížené sebavedomie
          • Sebapoškodzovanie

          Rodičia poznajú svoje dieťa najlepšie a často si ako prví všimnú, že sa niečo zmenilo.

          Ak dieťa nechce chodiť do školy, uzatvára sa do seba, stráca kamarátov, býva nezvyčajne smutné alebo podráždené, má problémy so spánkom či opakovane stráca svoje veci, je vhodné citlivo zisťovať príčinu.

          Pozornosť si zaslúži aj situácia, keď dieťa často hovorí o spolužiakoch ponižujúco, ospravedlňuje ubližovanie ako žart, snaží sa druhých ovládať alebo nerešpektuje ich hranice. Ani tieto prejavy samy osebe nepotvrdzujú šikanovanie, môžu však byť dôvodom na rozhovor a ďalšie zisťovanie.

          Čo robiť, ak rodič zistí alebo má podozrenie na šikanovanie?

          Odporúčaný postup pre rodiča

          1. Vypočujte dieťa.
          Zostaňte pokojní, nechajte ho hovoriť vlastným tempom a uistite ho, že mu chcete pomôcť.

          2. Zistite konkrétne okolnosti.
          Pokúste sa zistiť, čo sa stalo, kedy, kde, kto bol prítomný a či sa situácia opakuje. Netlačte na dieťa, aby všetko vysvetlilo naraz.

          3. Obráťte sa na školu.
          Kontaktujte triedneho učiteľa, vedenie školy alebo člena školského podporného tímu. Oznámte konkrétne skutočnosti a požiadajte o preverenie situácie a zabezpečenie bezpečia dieťaťa.

          4. Uchovajte dostupné dôkazy.
          Pri online útokoch uložte správy, odkazy, snímky obrazovky a dátumy. Materiály neposielajte ďalej osobám, ktoré ich nepotrebujú na riešenie prípadu.

          5. Sledujte ďalší vývoj.
          Dohodnite sa so školou na ďalšom postupe a na tom, ako bude zabezpečené bezpečie dieťaťa. Ak ubližovanie pokračuje, opätovne kontaktujte vedenie školy a žiadajte riešenie podľa platných pravidiel.

          Čo ak moje dieťa šikanuje iného žiaka?

          Pre rodiča môže byť zistenie, že jeho dieťa ubližuje spolužiakovi, náročné. Najlepším riešením však nie je situáciu popierať ani automaticky obviňovať druhé dieťa.

          Je dôležité:

          • vypočuť si informácie školy a zistiť konkrétne okolnosti,

          • hovoriť s dieťaťom pokojne, ale jasne pomenovať neprijateľné správanie,

          • viesť ho k pochopeniu následkov jeho konania,

          • spolupracovať so školou na náprave a predchádzaní ďalšiemu ubližovaniu,

          • podľa potreby vyhľadať odbornú pomoc.

          Dieťa potrebuje pochopiť, že jeho správanie má dôsledky a že každý človek má právo na dôstojnosť a bezpečie. Cieľom je zastaviť ubližovanie, prevziať zodpovednosť a podporiť zmenu správania.

          Čo ak je moje dieťa iba svedkom šikany?

          Aj svedkovia majú dôležitú úlohu. Nemusia sa sami postaviť agresorovi, najmä ak by tým ohrozili vlastné bezpečie. Môžu však:

          • zdôveriť sa učiteľovi alebo inému dospelému, ktorému dôverujú,

          • podporiť spolužiaka, ktorému sa ubližuje,

          • nepridávať sa k vysmievaniu ani nešíriť ponižujúci obsah,

          • neposúvať ďalej fotografie, videá či správy, ktoré niekoho zraňujú,

          • požiadať o pomoc, aj keď sa obávajú, že ich ostatní označia za žalobcov.

          Oznámiť šikanovanie nie je žalovanie. Je to spôsob, ako chrániť seba aj druhých.

          Najčastejšie otázky rodičov

          Je každá hádka medzi deťmi šikanovaním?

          Nie. Deti môžu mať nezhody a konflikty. Pri posudzovaní šikanovania sa sleduje charakter správania, jeho opakovanie, úmysel a mocenská nerovnováha. Aj jednorazové vážne ublíženie však treba riešiť.

          Čo ak dieťa tvrdí, že sa nič nedeje, ale jeho správanie sa výrazne zmenilo?

          Vytvorte mu bezpečný priestor na rozhovor, netlačte naň a citlivo sa pýtajte. Ak máte dôvodné obavy, obráťte sa na školu a požiadajte o preverenie situácie.

          Čo ak moje dieťa nechce, aby som to oznámil škole?

          Berte jeho obavy vážne a vysvetlite mu, že cieľom je zabezpečiť jeho bezpečie, nie situáciu zhoršiť. Dohodnite sa, ako postupovať čo najcitlivejšie. Ak je dieťa ohrozené, neodkladajte vyhľadanie pomoci.

          Musí sa šikanovanie opakovať, aby ho škola riešila?

          Nie. Podozrenie treba preveriť aj vtedy, keď ešte nie je jasné, či ide o šikanovanie. Závažný jednorazový incident si môže vyžadovať okamžité ochranné opatrenia.

          Čo ak sa šikanovanie deje cez internet mimo vyučovania?

          Kyberšikanovanie môže pokračovať aj po skončení vyučovania a výrazne zasahovať do života žiaka. Uchovajte dôkazy, informujte školu, ak situácia súvisí so školským kolektívom alebo ohrozuje bezpečie žiaka, a podľa závažnosti kontaktujte príslušné orgány.

          Čo ak škola situáciu nevyrieši?

          Požiadajte vedenie školy o preverenie a písomnú informáciu o prijatých opatreniach v rozsahu, ktorý možno poskytnúť. Ak máte naďalej obavy o bezpečie dieťaťa, obráťte sa na príslušné centrum poradenstva a prevencie alebo zvážte podanie podnetu príslušným kontrolným orgánom. Pri bezprostrednom ohrození kontaktujte políciu.

          Je šikanovanie aj právnym problémom?

          Podľa konkrétnych okolností môže šikanovanie napĺňať znaky priestupku alebo trestného činu, napríklad ublíženia na zdraví, vydierania či nebezpečného vyhrážania. Posúdenie závisí od okolností prípadu a príslušných právnych predpisov.

          Užitočné odkazy pre rodičov a žiakov

          Žiak, aj vy ako rodič môžete požiadať o pomoc aj na týchto dôležitých linkách:

          • Linka pre deti a mládež (anonymná, nonstop v prevádzke) – tel. číslo 116111
          • On – line poradňa: www.ldi.sk, www.odpisemeti.sk
          • Linka Nezábudka, Liga pre duševné zdravie – tel. číslo 0800 800 566
          • Krízová linka pomoci – tel. číslo 0800 500 333
          • Centrá pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie
          • Linka pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti – tel. číslo 116000